Pamätáte si ich? Áno, sú to HABOVCI z relácie MOJA MAM VARÍ LEPŠIE AKO TVOJA! … a sú z Hamuliakova!
Nižšie nájdete rozhovor, ktorý bol uverejnený v Hamuliakovskom spravodaji v roku 2016. SPÝTALI SME SA ICH, AKO SA IM DARÍ TERAZ. Odpovedal pán Vilo.
V roku 2016 bol Dávid deviatak. Za tie roky sa vyučil za kuchára. Pracoval vo svojej profesii, naposledy v hoteli Holiday Inn. Veľmi si pochvaľoval prácu a kolektív. Bohužiaľ, koronavírus vo veľkom zasiahol reštaurácie a ako mnohí, aj Dávid musel opustiť svoju prácu. Nesmierne je mu to ľúto a už sa veľmi teší, keď táto doba skončí a bude sa môcť vrátiť k vareškám.
V súčasnosti moju manželku a mňa môžete stretnúť v školskej jedálni v Dunajskej Lužnej. Musím povedať, že je to CELKOM NOVÁ SKÚSENOSŤ. Vidím, ako veľmi sú ruky školských kuchárov zviazané (financiami, predpismi, surovinami). Napriek tomu, mnohí sa snažia vyčarovať pre deti to najchutnejšie. Na druhej strane vidím, aké sú deti – väčšina nie je ochotná ani len ochutnať to, čo navaríme. Sú zvyknuté na jedlá z domu a iné odmietajú. Veľmi veľa jedla sa vyhadzuje a trhá mi to srdce.
Vo voľnom čase SOM VEDÚCI FUTBALOVÉHO MUŽSTVA „A“ v Rovinke. Nahovoril ma Karol Brezík, bývalý asistent slovenskej reprezentácie, ktorý je tiež občanom Hamuliakova.
Okrem toho, už je pripravená do tlače ďalšia KNIHA. Mala vyjsť v marci, ale zasiahol koronavírus, tak sa vydanie knihy odložilo. Je to kniha spracovaná V SPOLUPRÁCI S DEŤMI Z DETSKÉHO DOMOVA v Trnave. Zozbieral som jednoduché recepty, ktoré by mohli uvariť deti aj samostatne. Varili sme spolu s deťmi z detského domova a výťažok z predaja knihy bude odovzdaný práve týmto deťom. Veľmi ma to teší a práca s deťmi na nesmierne napĺňala.
Článok z roku 2016:
Vilo a Dávid Habovci – pred rokom Vám tieto mená možno nič nehovorili. Tí, ktorí v Hamuliakove bývajú už dlhší čas, si možno pamätajú Dávida zo škôlky a školy, pána Vila a pani Evu z pekárne v Dunajskej Lužnej, stretávali ste sa s nimi v obci. Ale od minuloročnej jesene celé Slovensko vie, že ide o najznámejšiu kuchársku dvojicu v súčasnosti.
Keď sa stretávame, je prvý aprílový deň v roku 2016. Aký bol Váš život pred rokom?
Vilo: Viedli sme bežný život – s manželkou chodili do roboty, Dávid chodil do školy, chodil von s kamarátmi, leňošil doma.
Ako ste sa dostali do Jojkárskej šou „Moja mama varí lepšie ako tvoja“?
Vilo: Manželka mala kolegu, jeho dcéra robí v TV JOJ. Najprv nahovárali moju manželku, aby skúsila túto súťaž, ale nechcela o tom ani počuť. Prehovárali aj mňa, ale po nie celkom dobrej skúsenosti spred 3 rokov v inej televíznej kulinárskej súťaži, som veľmi váhal. Pravdu povediac, bol to náš syn Dávid, ktorý mi celý deň pílil uši a nakoniec ma aj nahovoril. Mysliac si, že za pokus nič nedáme.
Kedy ste začali súťažiť?
Dávid: Minulý rok v auguste sme začali natáčať – v obrovských horúčavách. Prvá časť s nami bola odvysielaná v septembri.
A začali ste žať úspech so svojimi receptmi…
Vilo: Áno, zdolali sme celosvetový rekord. S Dávidom sme boli v 27 kolách. Dovtedajší rekord bol z Maďarska s 12 kolami. Prišla sa na nás pozrieť aj riaditeľka celosvetovej súťaže Freemantle Media. Okrem toho som varil s mojim bratom Petrom – mojou dvojičkou a boli aj špeciály. Takže dokopy sme boli na obrazovke okolo 70 krát.
Čím boli Vaše recepty iné? Ako ste dokázali toľkokrát zdolať súperov?
Vilo: Mnohí hovoria, že bežné veci sme varili so šmrncom. Varím od mojich 15 rokov a veľmi rád skúšam a dodávam jedlu netradičnosť.
Ako ste vedeli vždy improvizovať? Dávid zdvihol zvon, mali ste ani nie minútu na to, aby ste presne vedeli, čo idete variť.
Vilo: Pred každým vysielaním každý súťažiaci pošle 10 svojich receptov a šéfkuchár sa rozhodne, čo bude základ, ktorý bude pod zvonom. Kým som videl len zvon, bol som veľmi nervózny, ale potom už nervozita opadla a išli sme na to. Rýchlo som si musel spomenúť na recept (jeden z tých desiatich) a ingrediencie.
Dávid, ako si to prežíval Ty? Otec sa stal známy aj tým, ako na teba kričal.
Dávid: Nie som celkom ľavý v kuchyni. Vždy som pomáhal, takže základné veci som ovládal. Rád varím. Ale musím uznať, že to pre mňa bolo dosť stresujúce. A čo sa týka otca – jedným uchom dnu, druhým von… už som si naňho zvykol.
Najprv Vilo varil s Dávidom, potom s bratom Petrom, medzi tým špeciály a teraz Dávid varí s mamou. V januári ste vydali knihu s Vašimi receptmi. Kniha bola hitom ešte pred vydaním, teraz sa už predalo 15.000 výtlačkov. Už niekoľko mesiacov je číslo 1 na trhu.
Vilo: Nápad knihy prišiel veľmi spontánne a realizácia veľmi rýchlo. V knihe je 70 receptov mojej mamy a svokry. Sú to tradičné recepty. V súčasnosti sa ľudia snažia variť rýchlo. Reštaurácie sú plné kuchýň rôznych národností. A pritom zabúdame na typické tradičné domáce slovenské recepty. Mojim cieľom bolo sústrediť sa na recepty a chute našich mám.
Bude aj nejaké pokračovanie knihy?
Vilo: Áno, už pracujem na ďalšej knihe. „Najlepšie recepty Vila“ – asi takto by som ju nazval. Ak si zoberiete, že počas 70 kôl som potreboval 10 receptov na takmer každé kolo, mám okolo 200-300 receptov. Základnými surovinami receptov mojej druhej knihy budú prepelice, holuby, bažanty, slimáky, mušle. Nie každodenné ingrediencie, ale ľahko pripraviteľné aj doma v slovenskej domácnosti.
Ako ste prežívali odchod zo súťaže? Boli ste jej súčasťou 4-5 mesiacov.
Vilo: So vztýčenou hlavou.
V súčasnosti osoby, ktoré sú veľa na obrazovke a ľudia ich spoznávajú na ulici, voláme celebrity. Cítite sa celebritou? Ako táto súťaž zmenila Váš život?
Vilo: Nemám rád slovo celebrita. Za niekoľko mesiacov sa naše životy zmenili, ale človek musí mať určitú pokoru. Som známa – viditeľná osoba, ale snažím sa byť taký, aký som bol. Naďalej si veľmi rád pochutím na čínskej kuchyni, naďalej sa vyberieme do nákupných centier. Je pravda, že kvôli časovej zaneprázdnenosti spojenej s natáčaním sme sa museli rozlúčiť s našou prácou v pekárni. Nakrúcania zabrali veľa času. Nestíhali sme cez deň nakrúcať a v noci pracovať v nočnej zmene.
Dávid: Som žiakom 9. ročníka základnej školy v Šamoríne. Veľa som vynechal kvôli natáčaniu, musel som to dohnať. Je pravda, že v škole ma deti spoznávajú, robia si selfie so mnou. A rád by som budúci rok začal študovať gastronómiu. Baví ma to.
Ako trávite Vaše dni v súčasnosti?
Vilo: Chodím na promo akcie mojej knihy, varím v rôznych kútoch Slovenska. Veľmi ma napĺňa robiť radosť ľuďom: splniť sen chlapcovi – onkologickému pacientovi, ktorý je asi náš najväčší fanúšik. Pozvali ma do školy do Vranova nad Topľou, kde v škole so 700 žiakmi urobili súťaž varenia na podobu Jojkárskej a bol som v jednom z tímov. Sú to momenty, ktoré ma hrejú pri srdci a hovorím si, že takéto veci by mali spájať ľudí.
Uvidíme Vás variť aj v Hamuliakove?
Vilo: Boli sme pozvaní na Deň obce. Ak všetko dobre vyjde, stretneme sa 18.6. na námestí v Hamuliakove. Tešíme sa na Hamuliakovčanov!
Zhovárala sa: Ing. Juliana Krajčírová
